Stromy pýchy Knihy

V knihe Stromy pýchy nájde čitateľ výber detektívnych príbehov G.K.Chestertona. 

Stromy pýchy sú netradičným príbehom z anglického vidieka. Bohatý statkár vysadí na svojom panstve cudzokrajné stromy, ktoré miestni obyvatelia považujú za prekliate. Stromy podľa nich prinášajú smrť každému v okolí. Ich majiteľ to považuje za poveru a rozhodne sa to dokázať tým, že na strome strávi noc. Ráno ho však nik nemôže nájsť...

„Samozrejme, že je mŕtvy,“ povedal. „Aký zmysel majú tieto oficiálnosti?  Pozorovali sme túto stranu lesa, nie? Človek nemohol odletieť z tých vysokých útesov niekam za more, mohol iba ak spadnúť. Čo iné by mohol byť, ak nie mŕtvy?“

„Hovorím ako právnik,“ odvetil Ashe a pozdvihol obočie. „Nemôžeme predpokladať jeho smrť, alebo ju vyšetrovať, či niečo podobné, kým nenájdeme mŕtve telo toho úbožiaka, prípadne nejaké pozostatky, ktoré by mohli byť rozumne považované za jeho telo.“

„Chápem,“ povedal Paynter ticho. „Hovoríte ako právnik. Ale myslím, že nie je také ťažké uhádnuť, čo si myslíte ako človek.“

„Ja osobne by som bol radšej človekom než právnikom,“ odvetil doktor pomerne drsne. „Netušil som, že právo môže byť takou somarinou. Aký je len úžitok z toho, že sa úbohému dievčaťu zadrží majetok a statok sa nechá upadať? No, musím ísť, aby som nenechal upadať aj mojich pacientov.“

A s náznakom pozdravu sa pustil chodníkom späť do dediny.

„Ak si niekto plní svoju povinnosť, tak je to tento človek,“ poznamenal Paynter. „Musíme mu prepáčiť jeho spôsoby – respektíve, spôsob.“

„Ó, ja proti nemu nič nemám,“ odpovedal Ashe dobromyseľne, „ale som rád, že odišiel, lebo... nuž, nechcel som, aby sa dozvedel, akú má obrovskú pravdu.“ Zaklonil sa v stoličke a zízal do strechy zelených listov.

„Ste si istý,“ povedal Paynter s pohľadom zabodnutým do stola, „že statkár Vane je po smrti?“

„Viac než to,“ povedal Ashe, stále uprene pozorujúc listy. „Ja som si istý, ako zomrel.“

„Ach!“ vydýchol Američan a obaja na chvíľu ostali bez pohnutia, jeden hľadiaci na strom, druhý na stôl.

„Istý je azda príliš silný výraz,“ nadviazal Ashe, „ale museli by to byť vážne dôvody, ktoré by otriasli mojím názorom. Nezávidím obhajobe.“

 

Príbehy otca Browna sú zbierkou troch poviedok o tomto slávnom amatérskom detektívovi.  Medzi nimi nechýba ani slávny Neviditeľný muž.

„Uisťujem vás, pane, nikto tu nebol,“ povedal zamestnanec so žiarivý úsmevom autority.

„Tak potom by ma zaujímalo, čo je toto?“ zamrmlal kňaz hľadiac prázdnym rybím pohľadom na zem.

Ostatní tam tiež pozreli. Nato Flambeau vykríkol čosi po francúzsky a ako pravý Francúz pri tom rozhodil rukami. Prostriedkom chodníka, ktorý viedol k hlavnej bráne, dokonca rovno popod kolosálne rozkročené nohy vrátnika ovešaného zlatými šnúrami viedol vinúci sa vzor sivých stôp, otlačených v bielom snehu.

„Bože dobrý!“ zvolal mimovoľne Angus, „Neviditeľný Muž!“

Bez ďalšieho slova sa otočil a vyletel hore po schodoch s Flambeaom za pätami. Otec Brown však ďalej stál a rozhliadal sa po snehom pokrytej ulici, akoby o svoju otázku stratil záujem.

Výber uzatvára výber esejí o detektívkach. Všetko toto je doplnené niekoľkými ilustráciami pani Baloghovej. 

Našou túžbou by bolo vydať knihu v pevnej väzbe, čo by bolo možné ak by sa nám podarilo vyzbierať viac ako 2500 €.  Sme však realisti a náš cieľ sme stanovili na pokrytie základných nákladov vydania knihy v lepenej väzbe.    

Kniha bude mať rozmery 125 x 195 x 21mm (ŠxVxH), 240 strán a lepenú väzbu.