Štefan Máriássy - crowfunding kampaň

Štefan Máriássy

Táto historická kniha približuje život Štefana Máriássyho na prelome 15. a 16. storočia a jeho pôsobenie na Spiši a Šariši.

Knihy
Štefan Máriássy

Líbí? Dejte to vědět ostatním.

Každý, kto má rád históriu vie, že ju netvoria len „veľkí“ a známy ľudia, ale i tí maličkí, o ktorých mnohí z Vás možno ešte nikdy nepočuli. V knihách sa často dočítame o velikánoch svojej doby, no o tých, ktorí im takpovediac sekundovali čítame už o čosi menej. Pravda, je to spôsobené tým, že „veľkí“ robia veľké veci, zatiaľ čo tí nepoznaní prispeli a prispievajú len malou kvapkou do mora dejinných súvislostí. Jeden z nich žil aj na Spiši. A veruže ho nebolo ľahké v archívnych prameňoch vypátrať! Jeho život spadá do prelomu 15. a 16. storočia. Ak Vám čosi hovorí meno Ján Zápoľský, tak ste veľmi blízko. Hovorím o človeku, ktorý sa stal prefektom sirôt Jána a Juraja Zápoľských  po smrti ich otca a zároveň jedným z najvýznamnejších familiárov rodu Zápoľských (Zápoľskovcov). Je ním šľachtic z iného starobylého rodu - Štefan Máriássy.

Štefan Máriássy bol bezpochyby jedným z najvýznamnejších Máriássyovcov a svojou húževnatou činnosťou na začiatku 16. storočia vybudoval aj pevné jadro obce Markušovce na Spiši, kde mal svoje rodinné sídlo. V súčasnosti ho pripomína už len epitaf v tunajšom kostole, avšak ten nevypovie veľa o tomto človeku. V roku 2016 sme v spolupráci s viacerými organizáciami uskutočnili rad podujatí, venovaných 500 výročiu jeho úmrtia, Výsledkom čoho, je spracovanie životopisu.

Verím, že kniha je správna cesta, ako podať zaujímavé informácie o jeho pôsobení, ale i dianí v regióne. Vydanie knihy o živote Štefana Máriássyho v kontexte súdobých dejín Spiša, Šariša, ale i rodinných súvislostí môžete podporiť v tomto projekte.

Kniha bude rozmeru A5 s tvrdou väzbou a rozsahom cca 200 strán, na ktorých sú zaujímavé farebné ale i čiernobiele ilustrácie.

A tu je pohľad do obsahu knihy:

Úvod

1 Spoločenské pomery na Spiši od 12. do 16. storočia

2 Stručne o rozširovaní majetkov Máriássyovcov z Markušoviec a osídľovanie ich územia od 12.  do začiatku 16. storočia

V spojitosti s pôvodom rodu sa v prvých dvoch kapitolách presúvame na územie Spiša, kde sledujeme príchod najstarších známych predkov rodiny Máriásssy na dané územie, vývoj jednotlivých spoločenských udalostí, a mapujeme rozširovanie rodových majetkov od počiatkov pôsobenia rodu na území Uhorska až po 16. storočie, nevynímajúc ani banskú činnosť v okolí rodinného sídla v Markušovciach, z ktorej rodu plynuli po stáročia nezanedbateľné zisky.

3 V rodine Štefana Máriássyho

4 Mecenáš a staviteľ

5 V službách Zápoľských v Šarišskej župe

6 Z poverenia kňažnej na Spiši

Počnúc treťou kapitolou už teda ponúkame obraz o živote Štefana Máriásyho, pohľad do jeho rodiny, na jeho mecenášsku a staviteľskú činnosť, pozdvihujúcu nielen rodinné sídlo v Markušovciach, ale i cirkevné rády v okolí, ako i pôsobenie v úradníckom aparáte a v službách Zápoľských, keď sa stáva prefektom sirôt po Štefanovi Zápoľskom, a tým i ochrancom a vychovávateľom neskoršieho uhorského kráľa Jána Zápoľského.

7 Nevyhnutnosť alebo prestíž?

K prestíži šľachty neodmysliteľne patril v minulosti i vlastný rodový erb, pod ktorým rodina vystupovala. (Pravda, i dnes sa to u majetných ľudí stáva akýmsi rozširujúcim sa trendom... Ako málo sa líšime od našich predkov!) Siedma kapitola teda mapuje vznik máriássyovského erbu, ktorý pre rod získal práve Štefan Máriássy i jednotlivé jeho používané obmeny.

8 Na sklonku života

Ôsma kapitola zachytáva záver Štefanovho života a zoznamuje nás s jeho závetom, ktorý tesne pred svojou smrťou spísal.

9 Potomkovia Štefana Máriássyho

V deviatej kapitole približujeme potomkov Štefana Máriássyho, sledujeme do akej miery sa im viac, či menej darilo zachovávať a spravovať rodinné majetky. Sledujeme ich počínanie v období, kedy sa rodinné držby rozpadali až do čias Štefanovho vnuka Pavla Máriássyho, ktorému sa podarilo do veľkej miery majetky prinavrátiť rodu, a to takmer do takej podoby, akou rod disponoval za čias jeho starého otca.

10 Rodové majetky v rukách Štefanových potomkov - od začiatku 16. storočia a v 17. storočí

Desiata kapitola ponúka súhrnný prehľad vývoja Máriássyovských majetkov od najstarších čias po 17. storočie.

11 Závan rytierskych ideí v živote Štefana Máriássyho

Jednu z podôb rodového erbu nachádzame i na Štefanovom epitafe. Okrem neho sú však na náhrobku zachytené i isté rytierske znaky, a práve tie sme sa s istou dávkou nadľahčenosti pokúsili popísať a priblížiť v predposlednej kapitole.

12 Dochované artefakty z obdobia Štefanovho života

A keďže bez zmienok a dochovaných artefaktov z čias Štefanovho života by sme dnes o ňom vedeli len málo – ba možno vôbec – posledná kapitola sa zameriava na doteraz zachované pamiatky z čias Štefanovho života, ktoré nám jeho pôsobenie na Spiši dones pripomínajú.

Záver

Summary

Archívne pramene

Bibliografia

 

Nechýba ani ukážka z knihy:

Závan rytierskych ideí v živote Štefana Máriássyho

(Fenomén rytierskej kultúry v uhorskom prostredí za čias Štefana Máriássyho a v jeho bezprostrednom okolí.)

„Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov...“ Jn 15, 13.

 

Rytierstvo ako také zanechalo v stredovekej spoločnosti nezmazateľné stopy, ktoré pretrvávajú v určitých podobách až dodnes. V období od 11. do  15. storočia  bolo rytierstvo ako významný vojenský prvok, prestížnou súčasťou súdobej spoločnosti.  Jeho prvotná hlavne vojenská funkcia sa postupom času pretransformovala na spoločenskú vrstvu. Definovať rytierstvo v uhorskom prostredí je pomerne náročné. Táto donedávna absentujúca téma v slovenskej historiografii sa však v posledných rokoch teší renesancii v podobe pribúdajúcich štúdií či publikácií.

Uvedené práce sa do istej miery stali podnetom skúmania osobnosti Štefana Máriássyho z trochu iného uhla pohľadu – v rovine doznievajúcich súdobých rytierskych tradícií a ideológií. Tento, pre mnohých azda i trochu zromantizovaný, pohľad v zrkadle Štefanovho života nachádza svoj pomerne reálny a vierohodný obraz nielen v archívnych dokumentoch, ale i v dochovaných historických pamiatkach z čias Štefanovho pôsobenia. Rytierstvo bolo svojím spôsobom mimoriadny spoločenský fenomén, vymedzený viacerými znakmi, ktoré pozorujeme i v prípade Štefana Máriássyho, a na základe ktorých o ňom možno uvažovať ako o „rytierovi svojej doby“. Dané vonkajšie atribúty s presne stanoveným významom boli zároveň symbolmi spoločenského postavenia špecifického pre rytierstvo. Medzi inými znakmi k nim patril aj erb, štít, ďalej meč, ktorý mohol byť nie len znakom, ale tiež majetkom rodiny, kopija či kôň. Do akej miery sa však tieto rytierske atribúty spájajú so životom a pôsobením Štefanom Máriássyho?

....

Pre mnohé vojenské komunity bola už od nepamäti typická odvaha, statočnosť a vernosť vodcovi bojovej družiny, ale v rámci nej nikdy nedošlo k vytvoreniu typickej rytierskej etiky. No spojením týchto vlastností s ochranou slabých – pauperes v najširšom slova zmysle, teda nielen žien, starcov a detí, ale aj pocestných, chorých a najmä cirkevných predstaviteľov, bolo hlavnou hybnou silou, ktorá dala do pohybu zrod fenoménu – miles Christi

Ak si tieto cnosti „rozmeníme na drobné“ a premietneme do života Štefana Máriássyho, možno ich tam v istom zmysle nájsť. Nemožno pri tom opomenúť finančné či naturálne podporovanie kláštorov a reholí v blízkom okolí Štefanovho rodinného sídla v Markušovciach. Takými bol kláštor kartuziánov na Skale Útočišťa v Letanovciach či rehoľa antonitov v Dravciach, pričom sám sa stal spolu so svojou manželkou a synom Františkom členom bratstva sv. Antona.

Už pri svojom pôsobení v Šariši sa Štefan ukazuje ako ľudomil, človek usilujúci sa o dodržiavanie spravodlivosti, a to aj v prípade tých najchudobnejších. Možno to usúdiť i z listiny datovanej na 10. apríla 1492, ktorou sa Štefan Máriássy a Juraj Duka ponosujú pred bardejovskou radou, že bardejovskí poddaní urážali ženu poddaného Tanczosa z Raslavíc, ďalej žiadajú prikázať hervartovským poddaným, aby vrátili tomuto Tanczosovi odňatý dobytok. O pár mesiacov neskôr žiada bardejovskú radu o vrátenie teliat, ktoré boli zhabané hradným poddaným.

Zo svojho postavenia často dozeral na vykonávanie spravodlivosti a hájil záujmy svojich poddaných, čo možno chápať ako ochranu slabých. A tak to bolo aj v prípade sporu o jednu poddanskú usadlosť v Kochanovciach. Keď teda pred neho predstúpil bardejovský duchovný Jakub, že uvedenú opustenú usadlosť neoprávnene drží istý Ján Kalnay, čo bolo neskôr dosvedčené, Ján Kalnay musel usadlosť znova prepustiť bardejovskému duchovnému. Rovnako tak zasahoval vo veciach zmierovania poddaných, keď listinou z 8. mája 1495 žiada bardejovskú radu, aby zmierila tarnovského šoltésa a sveržovského šoltésa, ktorí sa neustále pre čosi vadili.

Na žiadosť Bardejovčanov vykonávali Štefan Máriássy a štyria slúžny od novembra 1497 do februára 1498 vyšetrovanie vo veci násilností, ktorých sa dopustili makovický kasteláni, keď neoprávnene väznili viacerých poddaných. Keď sa totiž chceli siedmi hankovskí poddaní po zaplatení výkupného usadiť v meste Bardejov, makovickí kasteláni, medzi nimi i Imrich Perényi im odňali všetko imanie a nedovolili sa im do Bardejova odsťahovať. Nakoniec 15. februára vyniesol Štefan rozsudok a Imrichovi Perényimu, hlavnému stotníkovi (a neskoršiemu županovi), za zadržanie prepustených poddaných uložil pokutu 3 marky za každého jedného poddaného.

Dokonca keď kráľ Vladislav II. daroval Štefanovi všetky statky Tobiáša Úsza z Úszfalvy, ktorý ich stratil kvôli neodpustiteľným hriechom, Štefan 14. januára 1508 pred Spišskou Kapitulou tieto statky vrátil rodine Úzs.

Pod vplyvom kresťanstva sa bojovnícka etika, v tomto prípade teda rytierska, obohatila o ďalšie cnosti ako rozvaha, miernosť, štedrosť zdvorilosť (predovšetkým k ženám) a podobne.

Rozvaha i miernosť boli potrebné aj k funkciám, ktoré Štefan vykonával a pri ktorých musel často sám rozhodnúť. Niet pochýb o tom, že Štefan Máriássy bol vo svojom prostredí majetným človekom, avšak tu prejavoval svoju štedrosť, keď poskytoval početné pôžičky. Tak požičal i 23. apríla 1501 Štefanovi Kappimu, Mikulášovi Tarcsaiovi, Petrovi a Imrichovi Soosovi, Jánovi Sebesimu, Jurajovi Terneiovi na obživu pre ich žoldnierov 250 forintov. Kvôli tejto pôžičke si mohol urobiť zoznam všetkých statkov Imricha Soosa a od každého nevoľníka si mohol zobrať polovicu zlatky. Ak by sa suma aj napriek tomu nepozbierala nedostatok zaplatí Imrich Soós. Vyzerá to tak, že požičal aj viacerým, lebo v roku 1513 informovala pani Katarína z Rožňavy o odovzdaní 200 zlatých.

Pokiaľ teda ide o zdvorilosť k ženám, jeho život ovplyvnili hlavne tri dámy. Prvou z nich bola dozaista matka Anna Csehy, o ktorej sme uviedli, že bola silnou osobnosťou, po smrti manžela hájila záujmy svojich detí a bola hlboko veriacou osobou. O tom, že si ju Štefan skutočne veľmi vážil napovedá fakt, že zrejme práve na jej počesť prestaval kaplnku v Kostole svätého Michala archanjela v Markušovciach a nazval ju Kaplnkou svätej Anny, ktorá bola jej patrónkou.

Druhou takouto Štefanovi blízkou ženou bola jeho prvá manželka Lucia Csaholy, ktorá mu dala potomkov, medzi nimi i najmladšieho syna Františka, po ktorom pokračovala línia rodu. Je zrejmé, že si boli manželia na danú dobu pomerne blízki, a to nielen vzhľadom na to, že jej meno sa narozdiel od druhej Štefanovej manželky Potenciány častejšie uvádza v archívnych listinách, ale aj preto, že pravdepodobne Štefan nechal na jej počesť vyhotoviť drevený erbový štít s erbom rodiny Csaholy, ktorý bol umiestnený v markušovskom kostole.

 

 

Co si o tomto projektu myslíte?