Prvé zamyslenie: chcelo by to niečo lacné, dostupné, nie veľmi ďaleko, veľa slnka, teplé more, piesočnatú pláž, dobré pivo, hotel aspoň s raňajkami, a to by stačilo asi.

Chvíľu sme premýšľali, zvažovali pre a proti našich možností a ideálov, a vybrali sme. Vybrali sme Nórsko, ktoré spĺňalo požiadavky presne na 0%. Asi sa pýtate prečo. Faktom je, že sme vlastne ani netúžili po vyššie uvedenom. Chceli sme si nadeliť poriadne dobrodružstvo.

Vzrušenie z obrázkov, čo sme našli na internete, bolo fakt masívne. Hneď sme začali robiť veľké plány, čo všetko musíme navštíviť, čo nám bude treba na cestu, a... A hneď sme sa trochu zasekli. Peniaze. To bolo prvé čo nás napadlo. Mali sme tak možno na benzín. Keď sa tu hneď objavil ďalší problém. Ten benzín nám bude aj tak na nič, keď nemáme ani auto. Chceli by sme spraviť tak 5 až 10tis km, na to by sme však potrebovali snáď celý mesiac. A mesiac stanovať? V Nórsku, kde vraj stále prší a je strašná kosa? Čosi, to by sme asi neprežili.

Čo by ste si tak povedali v tomto okamihu? No asi že to NEJDE, a vyhráva predsa len to Chorvátsko, nie? Samozrejme nám to prízvukovali aj všetci naokolo. „Je tam draho, zima, mokro, budete chorí, môžu vás okradnúť, môžete sa stratiť, auto sa môže pokaziť.“ Už ani neviem prečo, mávli sme nad tým rukou a proste sme si povedali, že to dáme!

Vrhli sme sa hneď do príprav. Prešiel dlhý mesiac plánovania, prepočítavania, presviedčania samých seba že to zvládneme, až sme zrazu mali všetko, dokonca aj požičané auto a stan. Skvelé! Už sme si mysleli, že sme na všetko pripravení. Keď si tak večer pred odjazdom ležíme v posteli, okno dokorán. Zrazu sa von strhla silná búrka. Blesky, vietor, lejak jak má byť. Jasné, že sme si hneď predstavili, ako ležíme niekde v stane a nad nami len holé nebo. -Panika-. Čo budeme robiť keď sa nám to stane v Nórsku? -Dlhé zamyslenie a povzdych-. „Neviem, poďme radšej spať.“

Do rána to našťastie prešlo. Aj dážď, aj panika. Dobre, tak iba dážď. Panika nastala znovu. Keď sme zniesli všetky veci pred dom, aby sme naložili auto. Pre predstavu, vyzeralo to asi ako keby si niekto zavolá sťahovaciu službu, a oni by prišli na Smarte. Našim autom, domovom pre štyroch ľudí na celý mesiac, bol totiž malinký Ford Fusion. Tri hodiny sme toho krpca presviedčali, že všetky tie veci sa tam proste musia zmestiť! Zmestili sa. Bol potom síce trošku problém nastúpiť, ale to už je jedno. Vyrazili sme…

 

[náš spokojný spolucestujúci na prvej časi cesty]