Líbí? Dejte to vědět ostatním.
Básne z tohto rukopisu vznikali v priebehu rokov 2014 - 2020. Keď som zbierku dokončil, veľa ráz som ju ponúkal na vydanie slovenským vydavateľom. Žiadnemu z nich sa ale vraj nehodila do koncepcie, alebo ich odradili osobné predsudky, neschopnosť spracovať kontroverzné témy, či jednoducho nesúcnosť prijať poéziu aj ako záznam tohto sveta so všetkým, čo k nemu patrí, teda aj s bolesťou, utrpením a pohŕdaním. Nie však preto, aby sme s tým súhlasili, ale aby sme boli aspoň trochu pripravení tomu všetkému čeliť, keď sa to raz dotkne aj nás samých...
Zbierku básní chcem vydať spolu s mojimi autorskými fotografiami, ktoré vznikali paralelne s tvorbou básní a ich výpoveď ozvláštňujú a ponúkajú tak nové a svieže interpretačné možnosti.
POHŔDANIE A ĽÚTOSŤ
#selekcia
Postávať, vysedávať
v priesečníkoch trás túlavých oblakov. Len na okamih
sa zastaviť; prehltnúť nádych. Nie svoj.
Ten cudzinec čupiaci v tieni!
Ani čo by ste boli rovnakí.
Ako by to nebolo jedno.
#stredovek
Viazanie vrkočov z hadích tiel. Tuhé uzly. Gniavenie.
Okenice zavýjajú a syčia.
Prijať výsmech a opovrhnutie. Zo zamrznutej hladiny jazera
vytŕčajú býčie rohy. Zviera nestihlo zatvoriť oči.
Slzy nezamrzli.
#z jazyka
Včely sa usadili v tónoch piesne. Pohyb
a nič.
Budeš dnes menej živý? Slová.
Nič.
#voslep
Nad hlavami slepých praskajú
bubliny, veľké ako krokodília hlava. Sú plné
vážok; rozletia sa na všetky strany.
Vzduch zavibruje.
Slepí idú ďalej: hýbu sa, nakupujú, mlčky
nesúhlasia. V televízii sa začali večerné správy. Slepí
si predstavujú ako asi
chutí biela.
ŠIATOR NERESTÍ
#čistí
Visieť na oblohe ako namaľovaný
vták. Kričať potichu, takmer šeptom. Byť odvážny a priamy. Nezabúdať.
Nesťažovať sa na bolesť.
Vrátiť sa späť.
K čistej poézii.
#akoby iní
Kŕmenie. Zhnité jablká a plást plný stuhnutého medu. Hysterický smiech, zvoľna
až volanie o pomoc. Mať a rozdať.
Darovať farby priesvitným; obkresliť ich siluety a krv. Skromné
náreky. Ráno vždy vytvoriť čosi ako štít. Brána k sebe,
k druhým o to menej. Ale
len na oko.
#mestské vrtochy
Vlaha z hlasu a pokoj. Ľudia sú predsa cudzí, zabúdajú. Cez križovatku
noblesne kráča veľký chlpatý pes.
Šiator nerestí nikoho nevíta, len bez varovania
zožerie. Tuhnutie kože.
Malé explózie v očiach. Nie láska, len niečo podobné.
Ešte krutejšie.
OTRÁVENÉ OVOCIE
Boli dni tučné ako zrelé broskyne
a my sme ich gniavili,
váľali sa po nich; lepkaví
fanfaróni! Včely sadali na našu
spoločnú kožu
a hostili sa cukrom, ktorý
kvapkal z rozbesnených dní.
Často sme mlčali.
Nadránom sa z chodníka parí.
NAŽIVE
Uvoľnenie,
ísť kamsi, len tak
niekam. Posediačky, vo
vzduchu, v prameni voľby,
na ktorej nezáleží –
– pretože teraz je správna
každá.
Počúvať a byť pokojný
ako stromy. Stále dýchať,
pozorovať pritom smotanové oblaky
ako padajú do vody. Jazero potom
vyzerá ako vtáčie mlieko.
Kvitne hlad.
VECI
Veľké príbehy sú vždy vymyslené,
drahá. Fakt si to nevedela?!
Tak poď so mnou!
Len tu – za roh.
A uvidíš, že peklo
je iba nebo,
o ktorom
si ešte nepočula.
Co si o tomto projektu myslíte?