Čas: Otázka osudu Knihy

Základné a dôležité info:

- kniha bude v náklade 800 ks
- s vašimi peniazmi sa zariadi jej vznik, ilustrátor, distribúcia, neplatíte však všetko, autor investuje aj svoje peniaze
- zaplatí sa web autora, ktorý bude zodpovedať dnešnej dobe
- knižka bude mať cez 140 strán vo formáte A5

O čo sa jedná? 

Prvá poviedka, ktorú je si dobré prečítať pre pochopenie celého deju je Čas: Otázka osudu, kde sú načrtnuté hlavné postavy celého príbehu a ich takmer bežný život v starorímskom meste Orvient. Druhá časť nesie meno Čas: Cesta dopredu. Jej hlavným prínosom bolo vloženie do príbehu väčšieho množstva kúziel a fantasy prvkov, takisto sa nezabudlo na Elfov, aj keď neopísaných úplne klasicky, tak ako môže byť čitateľ zvyknutý. Tretia časť sa volá Tajomstvo a dej sa poriadne rozbehne, krvavá aréna chýbať nebude. Nuž a Dych nádeje ho poriadne zavŕší s poriadnym prekvapením! Poviedky sú na internete obľúbené. Vysoké hodnotenia a takmer 2500 prečítaní tej najúspešnejšej! A to bez reklamy.

 Ukážka z knižky : 

Císar Mors Aurelius Legius pravidelne precvičoval svoje schopnosti v boji. Obranný postoj vedel na sto spôsobov, vykryť úder by pre neho nebol žiaden problém. Svojho trénera, partnera si vážil, učil sa od neho od detstva. Ach, to jeho kruté detstvo. Keby tak jeho matka videla kam sa až dostal. Pochybovala, že bude ako jeho strýko. Vraj mal byť po otcovi. Zasmial sa. Vraj po otcovi! Pokiaľ si dobre pamätal, tak to bol nenapraviteľný ožran, neschopný žiť normálny život. Hanba svojho vznešeného súrodenca. Napriahol sa a udrel protivníka nečakane  z ľavej strany do rebier. Nečudo, že padol na zem a začal prudko krvácať. 
"Už zase si sa poriadne nekryl, tréner môj." sebavedomie mu nechýbalo, vybudoval si ho. Musel dokázať svojej matke, okoliu, ale aj Rímanom, že nie je padavka . Že nie je ako svoj otec.
"Stráže! Palos krváca, rýchlo ránhojiča." ak rýchlo niekto nepríde, Palos umrie, uvedomil si. Zaútočil moc zákerne, tak ako obvykle a bez zámeru.

***

"Císar Rímskej ríše Mors Aurelius Legius vyzýva všetkých občanov Rímskej ríše, aby sa hlásili na radnici svojho mesta ako dobrovoľníci v domobrane. Barbari útočia na našu ríšu v stále väčšom množstve a vojenské oddiely prestávajú stačiť. Voči výzve sa nemožno ohradiť." nieslo sa celou ríšou, bolo vyvesené na každom rohu, jednoducho sa o tom dozvedel každý. A každý musel uposlúchnuť, inak mu bola dopriata smrť, či strata celého majetku a občan sa stal otrokom.

                                                                           ***

Palos sa zobudil ležiac v posteli, biela tunika, zakrvavené obväzy na jeho tele. 
"Kde to som? Ako som sa sem dostal? Kde je cisár?" má toľko otázok, uvedomil si. Takisto zistil, že ich venoval prázdnej miestnosti. Nikto tu nie je.
Cisár útočil zákerne,  celý svoj život získaval úspechy ľstivo, či bez ľútosti. Väčšinu z tých, ktorý mu na miesto dopomohli, po získaní moci postupne odstránil a aj tak ho majú mnohí radi. Ľud ho miluje a verí, že presne tento cisár dostane Rím opäť do bezpečia. Palos od bolesti vykríkol a zrazu nič nevidel, nepočul. Odpadol. 
                                                                           ***

Diona so svojimi oranžovými vlasmi a atypickým malým nosom, či nevýraznými tvárami na nádvorí Almusu predsa len nevyčnievala. V rohu sa staral o trávnik čierny muž z Egyptu, či rôzny otroci zo všemožných i nemožných krajov. Počula, že aj akýsi Slovania sa tu so svojou podivuhodnou rečou rozprávali. Diona, ale nebola otrokyňa. Bola sestrou cisára, aj keď, nemanželskou. Vstala z lavičky, kde pravidelne chodila relaxovať.
"Sestra, drahá, dnes ti to sluší." cisár svojim krokom zdôrazňoval, že on je tu pánom, niesol sa ako nebesia, no nezabudol na úsmev, ktorým si získaval davy.
"Aj Vám Cisár môj." Diona sa zasmiala a pobozkala ho na pery, môj malý bratček, pomyslela si, namyslený, ale môj.
"Palos leží v soláre, po bodnej rane." Mors, vždy v prvom rade oznámi čo je nové, je ľahko čitelný.
"Nebodaj si ho poslal na miesto domobrany pán môj." zase sa zasmiala, vedela, kto za to mohol.
"Žiak proti trénerovi, ten boj vždy dopadne nečakane. Je to ako hra s kockami." ticho oznámil.
"A so mnou hráš akú hru Mors?" slovne zaútočila.
"Žiadnu, svoju staršiu sestru budem vždy ochraňovať." pokračoval, sebavedomo, netušil.
"Ty ma budeš poslúchať a spravíš čo ti poviem." pozrela na neho, pričom sa v jej očiach niečo zableslo.
"Zavolám stráže, čo to vravíš Diona?..." poškriabal sa na nose, červený, nikdy ho takéhoto nevidela.
"Len toľko, si mojou figúrkou, v mojej hre. Ani si sa nenazdal, si cisár. Ako to? Hm... rozmýšľaj. Kúzla brat môj, moja parketa." prerušila cisárovo zaváhanie, otočila sa na jednej nohe a odišla vznešeným krokom. Vedela, že príde za ňou, no on nevedel, že to ona po ňom niečo chcela.

                    *** Čas plynie, čas sa mení, kto do neho nevkročí, umrie, nezažije. ***